Česká republika prežíva nové obdobie využívania alternatívnych metód riešenia sporov, napríklad mediácie a arbitráže. Vzhľadom na priemernú dĺžku trvania súdneho konania šestnásť mesiacov je pochopiteľné, že sa tieto rýchle spôsoby riešenia sporov zdajú byť sľubné. Majú množstvo výhod, avšak aj niektoré nevýhody, najmä ak sa nerealizujú správne. Je na každom štáte, aby zabezpečil, že nikoho nebude možné nútiť, aby sa podrobil týmto metódam, ak si to nepraje. V sporoch, kde sú účastníkmi nerovnocenné protistrany, je riziko nátlaku a subjektívnej nedobrovoľnosti relatívne vysoké. Štát by mal zabezpečiť, aby nebolo porušené právo slabšej strany na spravodlivý proces (a/alebo jeho iné ohrozené práva zaručené ústavou). Preto by arbitráž mala byť zásadne zakázaná pri nerovnocenných vzťahoch.
Mgr. Jana Koláčková, Ph.D., je študentka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity, katedry ústavného práva a politológie, asistentka na Najvyššom správnom súde; bývalá námestníčka ministra pre ľudské práva a národnostné menšiny a riaditeľka sekcie pre ľudské práva na Úrade vlády ČR.
JUDr. a sudca Okresného súdu v Chebe, v súčasnosti pridelený k Najvyššiemu súdu Českej republiky. Autor komentára k Európskemu medzinárodnému civilnému právu procesnému in Drápal, Bureš a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár.
